Pri treťom-štvrtom volebnom období aj najopatrnejším a najskúsenejším vodcom začne strašiť vo veži, utvrdzujú sa vo vlastnej veľkosti a nenahraditeľnosti a robia mnoho hlúpych chýb. Tak to bolo s Chruščovom, Kohlom, Ben-Gurionom, Nerom, Cézarom, Ivanom Hrozným, Mikulášom II, a presne to sa teraz deje s Merkelovou.
Má zmysel pozastavovať sa nad tým, že práve Merkelová bola tým Brutom, ktorý obrazne povedané prebodol svojho patróna Cézara? Jej nožom v jeho chrbte bol jej proti-kohlovský článok vo Frankfurter Allgemeine Zeitung kde ako predsedkyňa CDU napísala: "Strana sa musí naučiť veriť si a vidieť svoju budúcnosť bez starého bojového koňa Helmuta Kohla (ako sa on sám rád nazýval), presne tak ako keď puberťák dospieva, opúšťa domov a ide si svojou cestou".
V roku 2000, na vrchole politického škandálu kvôli anonymným darcom a neoficiálnym pokladniciam CDU sa fakticky následkom prevratu stala neočakávane šéfkou CDU Merkelová, vyhodiac zo sedla najprv Kohla a potom jeho korunného princa Schaubleho.
Pre Merkelovú bol dátum 20. apríla 2000 víťazným - zvolili ju do čela CDU. Na narodeniny Hitlera.
Kariéra Merkelovej sa schyľuje ku koncu. Podľa posledného prieskumu s jej imigračnou politikou nesúhlasí 81% Nemcov a jej osobná popularita je mizivá. Ale samovražda jej nehrozí - v tomto roku by sa mohla stať nasledovníčkou "pokemona" na poste generálneho tajomníka OSN.
Vždy si pamätajte "Revolúcie začínajú idealisti, realizujú romantici a plody zbierajú všiváci". Východonemecká revolúcia nebola výnimkou.
Žádné komentáře:
Okomentovat