Drvivá väčšina chce zostať tam, kde je postavená. Chcú byť riadení, chcú, aby za nich vždy rozhodovali iní a zbavili ich zodpovednosti. Preto nie je najťažšie nájsť tých, ktorí sú hodní povýšenia (postupu), ale takých, ktorí si ho želajú získať. <…>
… pre väčšinu ľudí je trestom potreba myslieť. Ideálnou sa im javí práca, pri ktorej sa nevyžaduje tvorivý inštinkt (H. Ford «Môj život, moje úspechy», Moskva, r. 1989., str. 86, str. 89.).
… pre väčšinu ľudí je trestom potreba myslieť. Ideálnou sa im javí práca, pri ktorej sa nevyžaduje tvorivý inštinkt (H. Ford «Môj život, moje úspechy», Moskva, r. 1989., str. 86, str. 89.).
Otupujúci vplyv systematického školského a vysokoškolského vzdelania, v mnohom nerozoznateľného od drezúry, drezírujúceho riešenie úloh rôzneho typu metódami zdedenými od predkov; vzdelania, programujúceho psychiku konkrétnymi vedomosťami a návykmi, ale neučiaceho ľudí podieľať sa na tvorení: t.j. vnímať seba aj Život, chápať Život samostatne (nezávisle, sám), podľa potreby plodiť v sebe aj v kultúre spoločnosti potrebné vedomosti a návyky, pravdaže môže mať rovnaké následky, o ktorých písal H. Ford.
A hoci sa so vzdelávacím systémom stretávajú ak nie všetci bez výnimky, tak aspoň väčšina, napriek tomu všetkých neotupí. Tá okolnosť, že nie všetci opúšťajú školu a vysokú školu ako idioti, vyškolení na prácu v nejakej oblasti, môže mať v skutočnosti pôvod v genetickom naprogramovaní, zdedenom ešte od predchádzajúcej globálnej civilizácie.
Žádné komentáře:
Okomentovat